Otázka:
Pred niekoľkými rokmi som povedala/urobila niečo, čo veľmi ľutujem. Odvtedy si nedokážem odpustiť a stala som sa zatrpknutou. Chcem si odpustiť a byť lepším človekom pre seba aj pre ostatných. Ale ako? Kedysi som bola úprimne láskavá a schopná odpúšťať. Chcem byť znovu takýmto človekom. Dnes som si to dokonca povedala nahlas, aby som nejako začala. Povedala som si: „Si dobrý človek a si láskavá. Robíš veľa pre druhých, aj keď to od teba nikto nežiada, a práve to ťa robí výnimočnou.“ Znie to dramaticky, ale viem, že zúfalo potrebujem pomoc.
Odpoveď:
Mrzí ma, že máš problém odpustiť si, ale chcem, aby si vedela, že v tom nie si sama. Nie je vždy jednoduché pozrieť sa späť na to, akým človekom sme kedysi boli, alebo na to, aké veci sme urobili. Znieš ako veľmi láskavý a vnímavý človek a pocity ľútosti sú veľmi bežné najmä u ľudí, ktorí si uvedomujú, ako ich skutky ovplyvňujú druhých. Je však dôležité vedieť, že sa takto nemusíš cítiť navždy. Je v poriadku uznať, že to, čo sa stalo, bolo nesprávne, a napriek tomu ísť ďalej. Dúfam, že Ti pomôžem nájsť cestu k tomuto zmiereniu.
Predovšetkým chcem, aby si vedela, že tým, že pustíš minulosť a pohneš sa ďalej, nijako nezľahčuješ to, čo sa stalo. Niekedy máme pocit, že sa musíme trestať, aby sme dokázali, že svoje minulé chyby naozaj ľutujeme. Tak to však nie je. Je ľahké uveriť klamstvu, že ak prijmeme minulosť a pôjdeme ďalej, znamená to, že nám to nie je ľúto. A tak sa ďalej trápime, aj keď sme už urobili všetko, čo bolo v našich silách, aby sme to napravili.
Žalm 103:10–14 hovorí: „Nezaobchádza s nami podľa našich hriechov, ani nám neodpláca podľa previnení. Ako vysoko je nebo nad zemou, tak jeho milosť prevyšuje tých, čo sa ho boja. Ako je vzdialený východ od západu, tak vzďaľuje od nás naše neprávosti. Ako sa otec zmilúva nad synmi, tak sa Hospodin zmilúva nad tými, čo sa ho boja. Veď on vie, ako sme utvorení, pamätá, že sme prach.“
Každý z nás už niekedy zlyhal, Boh však vie, že sme len ľudia a odpúšťa nám. Otvára nám svoju náruč ako milujúci Otec a ochotne odpúšťa naše hriechy. Ak Ti dokáže odpustiť Boh Vesmíru, potom si aj Ty môžeš dovoliť odpustiť sama sebe.
A teraz k tomu, ako to urobiť v praxi. Niekedy je to ľahšie povedať ako urobiť, až kým nezmeníme svoj pohľad na minulosť. Ľútosť, hanba a vina majú často rovnaký koreň: presvedčenie, že to, čo sa stalo, sa nemalo stať. Lenže stalo sa to a to už zmeniť nedokážeme. Môžeme sa preto ďalej buď obviňovať, alebo sa rozhodnúť pozerať na svoje chyby inak – ako na príležitosť učiť sa a rásť.
Ak nedokážeme byť k sebe láskaví natoľko, aby sme odpustili sami sebe, ako môžeme očakávať, že budeme prejavovať láskavosť a milosť druhým? Keď prijmeme, že Boh nám naše chyby odpustil a že sa z nich môžeme poučiť, začneme rovnaké pochopenie prejavovať aj druhým.
Na chvíľu sa zamysli nad tým, ako veľmi si sa od tej udalosti zmenila. Stále ju nosíš vo svojom srdci, takže určite ovplyvňuje niektoré Tvoje myšlienky a rozhodnutia aj dnes. Pravdepodobne Ti slúži ako podvedomá pripomienka toho, čo nechceš zopakovať. Práve vďaka tomu, že máš túto skúsenosť, vieš, ako byť lepším človekom. Raduj sa z múdrosti, ktorú si získala, a prijmi krásu v tomto novom období osobného rastu.
Je dôležité pozerať sa na každého človeka Kristovými očami a uvedomiť si, že nikto nie je dokonalý. Zdá sa, že už teraz robíš správne kroky k tomu, aby si na seba zmenila pohľad. Naďalej pokračuj v tomto procese povzbudzovania sa a kráčaj s istotou, že už nie si tým človekom, akým si kedysi bola.
Tím Boh online
Preložené z gorgeous2god.org